Viac vedieť, znamená viac chytať. O mieňovi sladkovodnom (Lota lota), ktorý patrí medzi naše najtajomnejšie ryby, to platí dvojnásobne.

Jediný fúz na spodnej čeľusti, za dolnou perou, jasne prezrádza jeho morský pôvod. Mieň sladkovodný je totiž treska, čo našla svoje šťastie pred mi­liónmi rokov v sladkých vodách. Dodajme, že na veľkú radosť tých rybárov, ktorí doma neobsedia ani v nadchádzajúcich zimných dňoch. Lebo práve mieň je tou správnou rybou do nepohody.

Mýty a skutočnosť

Stravovacie návyky mieňa sú v porovnaní s inými aspektmi spôsobu života našej jedinej treskovitej ryby pomerne dobre preskúmané. Pravdepodobne preto, lebo v uplynulých desaťročiach sa odborníci usilovali zistiť, aké škody spôsobuje na hospodársky cenných druhoch rýb. V Severnej Amerike sa pravidelne opakovali vládne vyhladzovacie programy, ktorým padli za obeť milióny mieňov vyhodených do odpadu alebo skŕmených vo farmách na chov kožušinovej zveri. Záver viacerých štúdií bol však jasný: jedálny lístok mieňa je rovnako pestrý ako paleta biotopov, ktoré obýva. V zásade platí, že mieň v prvom roku života konzumuje najmä bezstavovce, no potom sa z neho čoraz viac stáva rybožravý predátor. Výskumy však nikdy nepotvrdili vžitý názor, že významnou zložkou jeho stravy sú rybie ikry. Samozrejme, ak sa mu ocitnú pod fúzom, ochotne ich zožerie, ale to robia takmer všetky ryby.

Modrooké monštrum

Už rok po vyliahnutí dosahujú miene dĺžku dvadsať centimet­rov, potom sa ich rast výrazne spomaľuje. Veľmi to však závisí od životných podmienok. Miene sa v priemere dožívajú desiatich rokov. Na začiatku piateho roku života merajú miene sladkovodné vo vodách severnej Aljašky 30 centimetrov, zatiaľ čo v alpskej a stredoeurópskej oblasti už dosahujú dĺžku do 50 centimetrov. Významné rozdiely v rýchlosti rastu sa však vyskytujú aj v rámci jedného povodia. Paradoxné je, že hoci miene v severských vodách rastú podstatne pomalšie, dosahujú oveľa väčšie rozmery. V strednej Európe sú miene s dĺžkou nad 60 centimetrov a s hmotnosťou prevyšujúcou dva kilogramy zriedkavé, no vo Fínsku či v Kanade sú to bežné veľkosti. Konkrétne fínsky rybársky rekord má hodnotu neuveriteľných 15,5 kilogramu a 118 centimetrov. Na Sibíri i na Aljaške už ulovili giganty s hmotnosťou vyše 30 kilogramov. A v istej štúdii o faune sibírskeho polostrova Tajmyr sú zaznamenané údaje o jed­nofúzom modrookom monštre, ktoré meralo 140 centimetrov a vážilo 34 kilogramov.

Divoké zásnuby

Treskovité ryby sú všeobecne veľmi plodné. A v tom nezaprie svoj pôvod ani mieň. Hoci sa pred miliónmi rokov stal výslovne sladkovodnou rybou, rozmnožuje sa rovnako ako jeho morskí súkmeňovci. Dobre živená ikernačka nakladie až milión ikier na kilogram telesnej hmotnosti. Jej vajíčka majú priemer asi 1 milimeter a obsahujú olejovú guľôčku umožňujúcu ikrám voľné vznášanie vo vodnom stĺpci. Aj veľmi slabé prúdenie vody stačí na to, aby sa ikry rozšírili do rozličných častí vodného sveta. Predstavujú významnú súčasť potravinového reťazca rybej mladi a malých druhov rýb v skorých jarných mesiacoch, keď je bezstavovcov a malých vodných organizmov nedostatok. Rozmnožovanie mieňov prebieha v čase, keď má voda menej ako štyri stupne Celzia. V strednej Európe je to spravidla v decembri až vo februári, v severských krajinách v máji až júni. Neres prebieha v hĺbke, v jazerách a vodných nádržiach to môže byť desiatky metrov pod hladinou. Švajčiarski potápači pozorovali v jednom z alpských jazier v hĺbke 60 metrov približne stovku neresiacich sa mieňov, ktoré vytvorili gigantické rotujúce klbko. Tento divoký tanec po chvíli zahalil oblak miliónov a miliónov ikier.

Putovanie na neresiská

U nás pomerne málo známou skutočnosťou je to, že niektoré miene putujú na neresiská podobne ako lososy. Z ústia rieky Labe tiahnu miene až tristo kilometrov proti prúdu. Z Bajkalského jazera začínajú svoju púť už v septembri, aby po štyristo kilometroch dosiahli na jar neresiská v jeho prítokoch. Ruskí bádatelia pripisujú toto správanie mieňov skutočnosti, že v horných tokoch riek padne rybám za obeť oveľa menej ikier než v jazere. To môže byť napokon motív neresového putovania aj v prípade iných druhov rýb. A zrejme tieto dôvody viedli mieňa pred miliónmi rokov k tomu, aby opustil moria a natrvalo sa usadil v sladkých vodách.

Tri podmienky

Miesta vhodné na lov mieňov sa vyznačujú dostatočnou ponukou potravy, okysličenou vodou a možnosťou úkrytov. Ústia riek v jazerách a vodných nádržiach sú pre všetky ryby čosi ako prestreté stoly. Optimálne podmienky na život tu totiž majú rozličné bezstavovce, prúd prináša červy, slimáky, utopený hmyz. Neprekvapuje preto, že aj miene s obľubou vyhľadávajú ústie prítokov. A keď im zakalená chladná voda poskytne krytie, odvážia sa aj do plytších úsekov, inak sa však cítia v desaťmetrovej hĺbke lepšie. V zime tam nachádzajú útočisko húfy malých rybiek, ktoré sú pre mieňa zásobárňou potravy. Na jar, keď sa povrchová voda prehreje, sa miene chvíľami vydávajú na nočný lov do plytších pobrežných partií, kde sa zdržiava rybia mlaď. Tam sa vie zmocniť aj žiab a zvliekajúcich sa rakov. Len vtedy možno mieňa výnimočne uloviť v plytkej vode. V lete miene najčastejšie nájdeme v ús­tiach riek zakalených po výdatných dažďoch, pričom najspoľahlivejšou nástrahou sú červíky. Vtedy na ne možno uloviť aj kapitálneho mieňa, ktorý už inak poľuje len na rybky. Červíky majú pre mieňa neodolateľný pach, a aj ich pohyblivosť na háčiku, ktorú si zachovávajú i v hĺbkach, ho nenechá na pokoji.

Desať tipov na úspešný lov

Keď vonku nastane čas, že by človek ani psa na dvor nevyhnal, chystá si rybár náčinie na mieňa.

Tieto krásne mramorované ryby sa totiž naozaj prebúdzajú k životu až s príchodom pravej zimy a snehových prehánok. Lov mieňa vyžaduje od rybára odolnosť i otužilosť. Niekoľko našich tipov by vám mohlo pomôcť prísť na love mieňa nielen k červenému nosu, ale aj k niekoľkým pekným úlovkom.

1. Správny čas na lov mieňa sladkovodného prichádza vtedy, keď rybárovi od zimy červenie nos. Až 90 percent týchto dravcov sa uloví v zime za mrazivého počasia, za sneženia či za klesajúceho tlaku. Je takmer zbytočné skúšať šťastie na jeseň či počas teplých zimných dní.
2. Ak si môžete vybrať medzi tečúcou vodou a jazerom, uprednostnite rieku. Miene totiž za priaznivých podmienok často „cestujú“, pričom v hĺbke pod brehmi riek presnoria denne veľmi dlhé úseky. Predpokladom je, že podomleté pobrežné partie sú aspoň 1,5 až 2 metre hlboké.
3. Skutočne „horúcimi“ miestami sú výpusty pod haťami, hlbšie úseky pod hrádzami a kaskádami, kde sa voda víri, okysličuje a stále prináša novú potravu. Zabahnené stojaté vody sú dobré pre lieňa, nie pre mieňa.
4. Miene majú rady šťavnaté sústa. Pre mnohých rybárov je preto prvou voľbou zväzok dážďoviek, hnojových červov či väčšia rybka. Vychádzajú z tradičného predpokladu, že veľké nástrahy prinášajú veľké úlovky. Nemeckí rybári však bežne používajú na lov veľkých mieňov len kúsky dážďoviek namočené do rybieho tuku alebo do čerstvej krvi, ktorá je pre tieto dravce neodolateľným lákadlom. Do týchto prírodných „posilňovačov“ dokonca rybári namáčajú nástrahu aj s háčikom a celým nadväzcom.
5. Miene idú rady priamo na vec. Opatrné zábery pri nich nezažijete, na rybačke potme sa teda dobre uplatní klasický zvonček, aký používame pri love úhorov. A keďže pri zábere vám ide zlomiť prút, je lepšie nechať hi-tech náčinie doma. Najvhodnejší bude krátky prút s prípustnou vrhacou hmotnosťou 80 gramov a stabilný navijak s robustným monofilným vlascom s priemerom 0,35 mi­limetra. Háčiky veľkosti 2 až 4 sú vzhľadom na veľkosť úst mieňa primerané.
6. Zabudnite na splietanú šnúru. Tam, kde žije mieň, je na dne veľa prekážok, ako sú kamene, korene, potopené stromy, pozostatky vodných stavieb. Práve medzi ne sa mieň pokúša po zaseknutí skryť, krúti sa okolo svojej osi, a jeho svalnaté telo sa spočiatku značne vzpiera ťahu. Takýto tanec smrti by so splietanou šnúrou mohol urobiť krátky proces.
7. Vzhľadom na to, že miene žijú v členitom teréne dna, treba rátať aj so stratami časti náčinia. Lov na plávanú, na ktorý nám postačí ľahší kaprársky prút a vlasec s priemerom 0,25 milimetra, sa uplatní pri aktívnom vyhľadávaní stanovíšť mieňa. Plavák montujeme na pevno, nástrahu vodíme tesne nad dnom alebo po dne, občas ju na vy­dráždenie ryby mierne povytiahneme. Jedno stanovište neprelovujeme dlhšie ako päť minút.
8. Pri love na ťažko odporúčame 50- až 80-gramové priebežné rakvičkové olovo alebo „pavúka“ s drôtenými nohami na udržanie v prúde, ktorého montujeme na hlavnom vlasci. V ťažkom teréne je výhodnejšia zostava so záťažou na tenšom prívesnom vlasci.
9. Miene žijú spravidla v húfe. Po prvom úlovku máme na rovnakom mieste veľké šance na ďalšie zábery. Napriek tomu sa oplatí loviť iba na jeden prút. Mieň má totiž pažerák ako vráta, takže ak nezasekneme okamžite, prehltne nástrahu priveľmi hlboko. Aj ryby, ktoré nedosahujú lovnú mieru, tak budú smrteľne poranené. Bleskovo reagovať môžeme iba pri sústredenom love na jeden prút.
10. Zimný lov mieňov nie je spojený iba s nepohodou, má aj svoje výhody. Na sladkovodné tresky sa nechodí pred svitaním ani neskoro v noci, ale popoludní, okolo 16. hodiny, a loviť môžeme do skorých večerných hodín. Vyplatiť sa nám teda môže aj niekoľkohodinový „odskok“ k vode po príchode z práce – na televízne správy už môžete byť späť aj s úlovkom.